Eaktun {biddju}¢{biddjo} maiddái ahte Guhkesvákki // Lágu johtaleapmi ovddas maŋás Oarje-Finnmárkkus ii váikkut konvenšuvdnaguovllu johtalanmálliide ja guohtuneatnamiid geavaheapmái. Dán guvlui, mii lea olggobealde Handölsdalen čearu birrajagiguohtumiid, {biddju}¢{biddjo} guođohanáigodat golggotmánu 1. beaivvis – cuoŋománu 30. beaivái. Oahpus geardduhuvvojit davvisámegiela hápme- ja cealkkaoahpa guovddášáššit ja deaddu {biddju}¢{biddjo} erenoamážit dasa, mo hápme- ja cealkkaoahpa dieđut adnojuvvojit ávkin skuvlaoahpahusas giellaoččodeami nannemis ja gielalaš dáidduid riggodahttimis. Deaddu {biddju}¢{biddjo} hárjehusaide ja teavsttaid guorahallamii ja kommenteremii hápme- ja cealkkaoahpa oainnus ja giellagáhttenoainnus. Unnán ávki eavttuin: Hætta čilge ahte vaikko {biddju}¢{biddjo} ruvkefitnodagaide eaktun čorget iežaset maŋis, de lea das unnán ávki go fitnodat reastaluvvá. Evttohan iežaset bušeahta: Sii evttohit maiddái ahte dievasčoahkkinjođiheaddji virgi {biddju}¢{biddjo} beallevirgin iige nu mo dál, ollesáiggevirgin. Nu mo namutkeahtes gáldu lea suođđan dan aviisii, lea guovtti čuoggá evttohus; nubbi lea ahte sámi ealáhusguolástanvuoigatvuohta {biddju}¢{biddjo} Áhperiggodatláhkii (Havressursloven) ja dát vuoigatvuohta addá olbmuide duohta vejolašvuođa birget guolástemiin. Unnimus eana lea váldon Unjárgga gielddas, muhto Unjárgga gielda oktan Sámedikkiin lea hui áŋgirit ákkastallan ahte guovddáš {biddju}¢{biddjo} Unjárgii. Ándagisluoitinrohkos, Suttubeastinsánit dahje Lohpádussánit guđđojuvvojit eret jus dát oassi juo lea leamaš Čoagganeamis dahje {biddju}¢{biddjo} Girku ovddasrohkosii. Go nuvttohiid geassá, de {biddju}¢{biddjo} dát láđđi vuoddagiid badjel ovdal go bárggežiid geassá. Sihke ON:a earenomáš jahki ahte logijahkki oaivvildit, ahte dát ulbmiljoavku dahje ulbmilášši {biddju}¢{biddjo} hui guovddážii. Son sávai ahte muhtun eará ges {biddju}¢{biddjo} njoarostit, nu ahte son ja su boađus vajálduvašii. Bargoaddi ja bargi oassebealli sáhttiba ovttas soahpat báikkálaččat das, ahte dásseárvoplánii gullevaš čielggadeapmi {biddju}¢{biddjo} áiggi dássái jahkásaš guorahallama sajis uhcimustá oktii golmma jagis. Doaimma viiddodettiin mihttomearrin {biddju}¢{biddjo} mearreruđa lokten 1,4 miljovnna euroi. Ovdal go eallu {biddju}¢{biddjo} gárdái, de galgá dieđihuvvot siiddaide main sáhttet leat bohccot ealus. Ruossalasvuođat bohtet ovdan go álgoálbmotmáhttu {biddju}¢{biddjo} vuostálagaid oarjemáilmmi máhtuin. Ingold govahallá áicilvuođa oahpaheami go mánná dahje easkaálgi {biddju}¢{biddjo} vissis dillái, gos nevvoduvvo dovdat dili, máistit dan dahje fuomášit dili eará láhkai. Láidesteapmi {dahkku}¢{dahkko} čujuhemiin, njálmmálaš bagadallamiin ja go mánná {biddju}¢{biddjo} dilálašvuođaide gos ieš beassá geahččalit. Das lea sáhka go Ovddádusbellodaga listtu 9. sajis čuoččui Anja Susanne Aslaksen, gii lohká ožžon dan dieđu ahte sus lea lohpi dieđihit jienastuslohkui go ruovttus {hubmu}¢{hubmo} sámegiella. Doppe lei dieđus ovttamielalašvuohta das ahte boazodolliid psyhkalaš dilli lea čiegus ja tabu ášši man birra unnán {hubmu}¢{hubmo} ja mat eai leat guorahallon ja dutkon. Suomagiel jorgalusas ii {hubmu}¢{hubmo} váttus dehe liittus maidege, das hubmojuvvo dáhpedorpmis (sámás dáhpedorbmi). Eanáš bihtánsámit ellet Ruoŧas, muhto sii gávdnojit maiddái Norggas, vaikko sin giella ii šat {hubmu}¢{hubmo} Norgga bealde. Searvi lei árvalan, ahte čilgehusoasis dat kapihtal, mas {hubmu}¢{hubmo} sámiid boazodoalu historjjás ja Bievrrašjávrre guovllu historjjás galggai váldojuvvot eret. Ráđđi eaktuda ahte čohkkejuvvon materiála almmuhuvvo ja ahte materiála {ráddju}¢{ráddjo} boahtte áigái Sámi Arkiivvas. Vuolginbáikái {boahttu}¢{bohtto} ruovttoluotta Karhunkierros-geinnodaga mielde. Ja ealáhusprošeavttat mat leat álggahuvvon, leat álggahuvvon ee. danne vai Ruošša beale borramušbuvttadeapmi lassána, ja vai ruoššaide {háhkku}¢{háhkko} bargu. Hárjehallama bargoáigi {juohkku}¢{juhkko} sullii ná: Bálkkašupmi {juohkku}¢{juhkko} juohke nuppi jagi. Olles bušeahtas maid ráđđehus juolluda unnitlogupolitihka várás 2014, mii lea 97 miljovnna ruvnnu, {juohkku}¢{juhkko} 70 miljovnna ruvnnu stáhtadoarjjan suohkaniidda ja leanadikkiide. Jos máŋga oassálasti leat evttohan seamma nama, de bálkkašupmi {juohkku}¢{juhkko} sin gaskkas, čilge Juha Guttorm. Čorvoš geigejuvvo Sámi Filbmafestiválas ja lea gávccát geardde go {juohkku}¢{juhkko}. Vihkken dáhpáhuvvá Lomakylä Valle bealde ja bálkkašupmi {juohkku}¢{juhkko} váldodáhpáhusas Luossagonagasgilvvuin lávvardaga. Seammás jándor {juohkku}¢{juhkko} beallái goappáge bivdovuohkái. Sámegiella {juohkku}¢{juhkko} ovcci váldogiellajovkui: Davviriikkalaš sámegiela giellabálkkašupmi - Gollegiella - {juohkku}¢{juhkko} dál goalmmát geardde. Giellaplánen {juohkku}¢{juhkko} lingvistihkas árbevirolaččat golbma dássái: stáhtus-, korpus- ja Robert L. Coopera (1989) modeallas maiddái giellaoahpahusplánemii. Oahppodássi {juohkku}¢{juhkko} njealji oassái, vuođđoskuvladássi, joatkkaskuvladássi, siskkilda maiddái dási ”lassioahppu joatkkaskuvlaohppui” mat fátmmastit oahpuid mat váldet vuođu joatkkaskuvllas, muhto mat eai dohkkehuvvo alit oahppun. Bláđđi {juohkku}¢{juhkko} nuvttá girjegávppiid bokte ja sidjiide geat leat dieđihan beroštumi bláđđái. Dasa biddjo jahkásaččat miljovdna ruvnnu mii {juohkku}¢{juhkko} čuođi nurrii miehtá Norgga. Boahtte sotnabeaivvi loahpahuvvo kulturvahkku kulturviesus doaluiguin gos {juohkku}¢{juhkko} kulturbálkkašupmi, kulturstipeanda ja nuoraid kulturbálkkašupmi. Juohku {dahkku}¢{dahkko} iešguđetlágan riektevuođu mielde, ja čájeha iešguđetlágan johtalanmálliid. Stáhtaide sáhttet maiddái biddjot geatnegasvuođat dehe dáhkiduvvot vuoigatvuođat dan vuođul go {dahkku}¢{dahkko} mearrádus stádaidgaskasaš organisašuvnnas. Rádjesoahpamuša 3. artihkkalis {dahkku}¢{dahkko} spiehkastus sápmelaččaid erenoamáš dárbbuid sivas. Mu iežan mielas ii leat báikki válljen dán áššis deháleamos, muhto go lea Guovdageainnu suohkanbáhppa gii dás lea oalle guovddážis, de lea lunddolaš ahte dat {dahkku}¢{dahkko} su báikkis. Virgáibidjan {dahkku}¢{dahkko} lágaid, njuolggadusaid ja tariffašiehtadusaid mielde mat gusket suohkana mánáidgárddiide. Nissongávppašeapmi ii leat dakkár gávpi mii {dahkku}¢{dahkko} guovtti seammadássásaš gávppašeaddji gaskka. Dát {dahkku}¢{dahkko} sihke ekonomalaš doarjagiiguin ja veahkkebargiiguin, o.m.d. oahpaheddjiiguin, doaktáriiguin, ekonomaiguin dehe báhpaiguin. Parlamentaralaš čoahkkima vuođđobargu {dahkku}¢{dahkko} sierra lávdegoddiin. 2001 rájes lea Sámediggi váldán badjelasas doarjjajuohkima sámi mánáidgárddiide, ja 2002 rájes dat {dahkku}¢{dahkko} njuolggadusaid mielde maid Sámediggi ieš lea mearridan. Livččii galgan guoskkahuvvot makkár dárbbut leat boahtteáigge sámi servodagas ja makkár fálaldagaid livččii dárbbašlaš bidjat johtui. Go ii leat {dahkkun}¢{dahkkon} dákkár iskkadeapmi, de livččii dárbbašlaš ahte {dahkku}¢{dahkko}, vaikko dán čilgehussii čuovusin. Servodat gáibida ahte buot mii {dahkku}¢{dahkko}, duvdá iešdovddu ovddos guvlui. Dássážii ii leat singuin {dahkku}¢{dahkkon} mihkke eiseválddiid bealis iige várra šat {dahkku}¢{dahkko} mihkke ovdal go dikki boađus ollásit čielgá. Go fuomáša, ahte dán lágas ásahuvvon geatnegasvuođat eai čuvvojuvvo dahje ahte lága njuolggadusat muđui rihkkojuvvojit, dásseárvoáittardeaddji galgá rávvagiin ja neavvuin figgat dasa, ahte lágavuostásaš meannudeapmi ii jotkojuvvo dahje {dahkku}¢{dahkko} ođđasit. Dan lassin {dahkku}¢{dahkko} vejolažžan bálkáhit giellabeassebagadeaddji, gii gárgeha giela oahppama pedagogalaš metodaid ovttasbarggus giellabeasi bargiiguin ja doarju váhnemiid. Olggosgollováikkuhusat: Čielggadus {dahkku}¢{dahkko} virgebargun. Dát {dahkku}¢{dahkko} danin, vai buot sojahan hápmekategoriijaid hámiid oččodeami lea vejolaš oaidnit tabeallahámis ja vai iešguđege hápmekategoriija oččodanproseassaid lea dasto álki veardádallat gaskaneaset. Oahppan álggahuvvo mánnán ja {dahkku}¢{dahkko} sihke bargguid, muitaleami, vánddardeami ja duhkoraddama bokte. Dasto guorahalan viđát kapihttalis mo máhtut fievrriduvvojit mánáide, ja makkár hámis fievrrideapmi {dahkku}¢{dahkko}. Mu mielas lea ášši nu dehálaš ahte galggašii leat álbmotjienasteapmi olles suohkanis ovdalgo makkárge mearrádus {dahkku}¢{dahkko}. Vánhen May Toril Hansen Hætta Ávžžis lohká sin dál ballat ahte ferte lihkohisvuohta dáhpáhuvvat ovdalgo mihkkige {dahkku}¢{dahkko}: Dat ahte gilvit guliid jávrriide lea measta álot negatiivva {dahkku}¢{dahkko}. Eará sámegielat studeanttaide {láhčču}¢{láhččo} dilli nu ahte sii sáhttet geavahit iežaset sámegiela, dahje lea maid vejolaš geavahit eará giela go sámegiela. Mii jáhkkit oainnat iežamet girjjálašvuođa bures johtit stuorát márkaniin go beare {láhčču}¢{láhččo} dillii ahte dan beassat dahkat. Jos Vuođđolága gáibádusat galggažit devdojuvvot, de ii leat doarvái dušše dat ahte {láhčču}¢{láhččo} sadji sámi kultuvrii ja sámegillii, muhto sámi kultuvra galgá oažžut guovddášsaji skuvllas. Dainna lágiin eai {adnu}¢{adno} nu ollu gaskaáiddit. Báhčinguovllut atnet viiddis eatnamiid, ja dagahit viiddis váikkuhusaid boazodollui, erenoamážit go báhčinguovlu {adnu}¢{adno} dalle go boazodoalus leat barggut seamma guovllus. Bohccut dáhttot čuovvut skohterluottaid ja nu bázadit guohtuneatnamis gaskkat gokko ii guhttojuvvo, ja nu ii {adnu}¢{adno} buot guohtuneanan. Sámegiela giellajoavkkut, gos giella {adnu}¢{adno} ja galle olbmo gullet guđege giellajovkui. Ja {adnu}¢{adno} go Schengen-šiehtadus ovdánahttit Maastericht-šiehtadusa mihttomeriid, mii lea oktasaš uniuvdnaguovlu almmá siskkáldas rájiid haga? - Dasto ii leat maid ollenge čielggas mot sáhttá sihkkarastit ahte vigihis olbmuid birra eai {adnu}¢{adno} dieđut boastut dain nu gohčoduvvon SIS ja SIRENE systemain? Stuora goahti lea huksejuvvon ja {adnu}¢{adno} iešguđetlágán doaluide. Tabealla 1 čájeha ahte sámegielas {adnu}¢{adno} ollu stuorit oassi adposišuvnnain ambiposišuvdnan go suoma ja esttegielas. Alfabehtalaš čállingielaid ideálan dávjá {adnu}¢{adno}, ahte juohke fonema galggašii álo merkejuvvot seamma bustávain, ja bustávvalohku galggašii leat seammá stuoris go fonemalohku. Nugo ovdalis lean namuhan, de guovttegielat mánná sirre gielaidis struktuvrraid juo giellaoččodeami árra muttus ja ovtta- ja máŋggagielat giellaoččodeapmi {adnu}¢{adno} prinsihpas ovttaláganin. Guovdageainnu suohkan eaiggáduššá bartta Silisávžžis mii unnán {adnu}¢{adno}, eai ge sáhte summal beare vuovdit go lea árbebarta. Moatti lávlagii gal heive bures, muhto sáhttá váibadahttit beallji jus {adnu}¢{adno} beare dávjá. Nannen attašii čielga politihkalaš signála davviguovlluide ahte Finnmárku {árvvusadnu}¢{árvvusadno}. Dát lea hui oahpes vástádus Sámediggái – sámi kulturiešstivren {adnu}¢{adno} árvvus ja dat loktejuvvo ovdan go Sámediggi gáibida lassiruhtadeami dehe evttoha, ahte stáhta válddálii ovddasvástádusa muhtin doaimmain. Iežá guovlluin {adnu}¢{adno} verdde-sátni eará oktavuođa hárrái, namalassii ustiba birra, muhto nu go dás ovdalis lea čilgejuvvon, geavahuvvo sátni dás. Jus dadjá otná verddiin leat moaddelogi bohcco guđes nai, de lea produkšuvdna (njuovvan) 3-4, mii ii leat mihkkege namahuvvon mihtuid mielde ja dan dihte ortnet ii dorjojuvvo, nappo {adnu}¢{adno} joavdelassan ja hehttejuvvo. Kámmiruksa ii {adnu}¢{adno} goassege. § 79 Bággodoaimmat: Boazodoallostivra dahje guovllustivra sáhttá, jus gohccun § 75 mielde ii leat čuvvojuvvon, eai ge eará doaimmat {adnu}¢{adno} ulbmillažžan, mearridit bággočađaheami. Bargiin lea geatnegasvuohta čuovvut mearriduvvon oahpahusa, mii {adnu}¢{adno} dárbbašlažžan sin gelbbolašvuođa bisuheapmái. Mánáidsuodjalusbálvalus galgá ráhkadit oktagaslaš plána mánnái gii dárbbaša guhkesáigái oktiiheivehuvvon veahkkedoaimmaid dahje bálvalusaid, jus dat {adnu}¢{adno} leat dárbbašlažžan vai nákce ásahit ollislaš fálaldaga mánnái, ja go dasa lea mieđáhus. Juohke plastihkkagilo nammii mii ođđasit {adnu}¢{adno}, de sestojuvvo biras gaskal 1,5 ja 2,5 kilo CO2-luoitimis. Dađistaga bohtet ođđa diŋggat maidda resirkulerejuvvon plastihkka {adnu}¢{adno}, nu go kanturstuolut ja busset ja maid biktasat. Seksuálalaš veagalváldimin {adnu}¢{adno} juohkelágan seksuálalaš givssideapmi ja rohcošeapmi, sihke lágahis dagut ja morálalaš vearrodagut. Seksuálalaš cuiggodeamit, geažuheamit ja fuomášahttimat nuppi olbmo miela vuostá {adnu}¢{adno} maid veahkaváldimin. Inventerejuvvo ja dahkko čuovvun hedjonan lagešvuvddiin ja {ohccu}¢{ohcco} ruhtadeapmi daid ealáskahttima várás. Das {ohccu}¢{ohcco} doarjja doallat dávgebáhčinkurssa, ja maiddái oastit ođđa rusttegiid ja ávdnasiid ráhkadit dávgebáhčinšilju. Dás {ohccu}¢{ohcco} doarjja čájálmassii ”Mátki-Reisen”. FeFo:s lea dál fas ohcan sáddejuvvon Luondduhálddašandirektoráhttii gos {ohccu}¢{ohcco} fievrridandoarjja. Eanadoallokárttaid areáladieđut leat vuođđun go areáladoarjja {ohccu}¢{ohcco} 2012:s. Doarjja {ohccu}¢{ohcco} čájálmassii mii heive mánáide ja nuoraide, muhto mánát ja nuorat eai oassálaste aktiivvalaččat čájálmasas, iige ohcan heive dan vuoruheapmái. Jus ii {ohccu}¢{ohcco}, dahje jus ohcan hilgojuvvo, de galgá olles dahje oassi stipeanddas máksot ruovttoluotta. Jus guovllu lea mudden, muhto eará ulbmilii go masa {ohccu}¢{ohcco}, dárbbašuvvo sierralohpi plána- ja huksenlága § 7 mielde ovdal viessosaji sáhttá luobahit. Muhto jus {ohccu}¢{ohcco} mihtádus guvlui mii galgá eanajuogaduvvot, gullá ášši eanajuohkinriektái, buo. eanajuohkinlágain § 1. Dat lea go Sámedikkis bealálašnákca lea dan duohken {lohkku}¢{lohkko} go Sámediggi juridihkalaš persovdnan. Doaimmat mat leat organiserejuvvon sierra riektesubjeaktan: Go stáhtalaš doaibma {lohkku}¢{lohkko} sierra riektesubjeaktan, de mearkkaša dat ahte doaibma juridihkalaččat ii leat oassin stáhtas. Válljejupmi ii dáhpáhuva nappo jahkečoahkkimis, gos juohke jietna {lohkku}¢{lohkko} ovtta meari. Suomas lea garra mearrádus dan ektui man alla boazolohku galgá leat, ii leat vejolaš ge garvit dan go juohke jagi {lohkku}¢{lohkko}. Das oaivvildan ahte go eaiggát geassá gávpečorraga, de han dat {lohkku}¢{lohkko} juo dan dáfus ahte ožžot ”njuovvanlogga” dahje loguid vuvdon bohccuid olis. Mun lean gullan dákkár ságaid ovdal ja lean maid leamaš mielde politihkas nu guhká ahte dieđán ahte dat lea álo loahppaboađus mii {lohkku}¢{lohkko}, ja jus manná nu mo válgamihtideamit čájehit de oažžu Bargiidbellodat 15 áirasa, NSR maid 15 ja min bellodat oažžu vihtta áirasa, de ferten muitalit ahte mis lea dalle duođai politihkalaš fápmu, beaškala Hans J Eriksen. Go daddjo ahte buot lea biddjon su julggiid vuložin, de lea čielggas ahte Ipmil ieš ii {lohkku}¢{lohkko} dása, dasgo son dat lea guhte lea bidjan buot su vuollái. Leago girji váttis, váralaš, áddemeahttun vai manin dat ii {lohkku}¢{lohkko}, báhcá jearaldahkan. Jus mánná gárgida, muhto vižžojuvvo ruovttoluotta ovdalgo golbma vahku leat vássán, {lohkku}¢{lohkko} institušuvnnas doalahanáigi dan rájes go mánná buktojuvvui ruovttoluotta institušuvdnii fas. Geavaheapmi dat {lohkku}¢{lohkko} – iige geavaheaddji čearddalaš gullevašvuohta. Hálddašanorgánan {lohkku}¢{lohkko} dán lágas juohke stáhta ja gieldda orgána. Sii leat duopmárin dasa mii {lohkku}¢{lohkko} máhttun ja doibmet ”siviliserejuvvon” máhtu gáldun. NSR:a ovttasbargojoavku oaivvilda ahte lea dehálaš ahte NSB ja Jernbaneverket barget ovttas guovlluid boazosápmelaččaiguin, gávdnat čovdosiid mat dagahit ahte bohccot eai {vuoddju}¢{vuddjo} jámas. Sámediggeráđđái lea deaŧalaš ahte álggahuvvojit oanehisáiggi ja guhkesáiggi doaibmabijut nu ahte eai {vuoddju}¢{vuddjo} nu ollu bohccot jámas Nordlándda ruovdemáđii alde. Luottat mat eai čorgejuvvo dálvet, ja boares luottat berrejit geavahuvvot scooterluoddan, dan lassin ahte berre bisuhit eará luottaid gos {vuoddju}¢{vuddjo}. Okta ovdamearka lea go Beaskáđas oažžu 1645 ruvnno jus návdi goddá njiŋŋálasa, muhto jus dat seamma njiŋŋálas {vuoddju}¢{vuddjo}, de oažžu 3960 ruvnno. Galget buhtaduvvot: Roger Stenseth, Johtolatdáhkádussearvvis, dadjá ahte lea váttis diehtit man olu boazodoalli massá ekonomalaččat go boazu {vuoddju}¢{vuddjo}, ja nu sii leat bargan daid dieđuid vuođul maid Boazodoalohálddahus lea sidjiide addán. Mis lea nu ahte boazodoalli galgá duođaštit man olu son lea massán go boazu {vuoddju}¢{vuddjo}, ja nu galgá son jođáneamos lági mielde oažžut buhtadusa. Hankinnangeainnus {vuoddju}¢{vuddjo} 200 m, man maŋŋá jorgaluvvo velá olgeš beallai Sahageidnui (Sahatie), man mielde {vuoddju}¢{vuddjo} 0,5 km ja boađat Kesänkijávrri parkerensadjái. Laigosiid sirdáseami dihte sullii 70 miljovnna jagi dassái dat badjánedje duottarin ja báikkuid fas {vuoddju}¢{vuddjo} ávžin. Suoločielggis máttás guvlui su. 10 km, 1,7 km ovdal Kakslauttasa jorgaluvvo olgeš beallai Guhtur geidnui, {vuoddju}¢{vuddjo} Guhtur geaidnoráigge su. 17 km, Pahaoja kioskka buohta jorgaluvvo olgeš beallai ja {vuoddju}¢{vuddjo} Pahaoja geainnu mielde 6,9 km, olgeš bealde geainnu galba gurut beallai. Ealga measta {vuoddju}¢{vuddjo} Ránáidsullos Romssas. Sámediggeráđđelahttu oaivvilda ahte Norggas maid berre cegget áiddi ruovdemáđija guora, vai bohccot ja ealggat eai {vuoddju}¢{vuddjo} togii. Juo, dahkku fal! Čohkkejeadnu daid dego oađđádagaid ja biddju suohpala ala! Geassu eret náhpola ja biddju suorpmaid náhpolráigge ovdii dassážii go mii gáddái suhkat! Go álge gárret, de biddju garaid ulluid ala ja go álge botnit, de biddju dan rulla duohkai! Na, biddju eanet muoraid, jus galgá vuodja govdut, árvalii son ja orui suhtus! Jus lea vejolaš de biddju ruđaid guhkesáiggi seastinkontui! Sáddejeadnu dieđuid mediai festivála birra, dahje biddju johtui márkansága! Fiero dáiggi bures ja biddju de čoaskásii nuppe beaivái! Jeremy, allu čuojat nu jitnosit, biddju baicca jietnabelljosiid! Biddju šlipsa! Láven suinna lohkat ahte allu bálkko biepmu, biddju dan galmmihanskábii jus ean nagot borrat! Biddju diŋggaid hilduide, seaidnegurrii ja biddju vel stuoluid man ala borde diŋggaid! Biddju moai su gávpeolbmáide, allu ge bija giehtame su ala! Merkejeadnu tuššain dahje biddju bliánttain dahje peannain rieggá birra sániid! Go letne ožžon doarvái máihlli biddju ráigái buncci, amas ii soahki goikat! Ánde biddju mat ná maŋŋálagaid ceaggut rissiid! Njorre dán lásii ja biddju láse galbma sadjái! Ráhkadeadnu suohku rukses garrabáhpiris, ja biddju dasa vel ruodjasa! Beaivvit eai leat ovttaláganat, hubmu dan birra! Ja hubmu fal dušše singuin geaidda luhtte! Ráva lea geahčču unnánit, hubmu eanet! Hubmu sámegiela! Viežžu jáfuid ja dahkku dáiggi! Beare dahkku dan! Čuožžileadnu dál ja láhčču seaŋggaid! Geahčču ja ohccu dás! De ohccu geassekursii mii lágiduvvo Riđđu Rittus ja Ijahis Ija festiválas! Leavggas leat ivnnit ruoksat, ruoná, fiskat ja alit (ohccu eanet dárkilis dieđuid sámi leavgga birra)! Moai dárbbahetne neahttasátnegirjji, ohccu álggos sáni, ja čállu de dan mearkkašumi! Lohkku eambbo! De lohkku eambbo dáppe! Soai fertiiga heivehit iežaska doppe kultuvrii, lohkku mo dat manai! Lohkku movt 07/08/07 ofelaččaid mielas lea ofelašjahki leamašan ja lohkku sin vásáhusaid birra dáppe! Lohkku eanet das geat galget ovddastit min Sámedikkis boahtte njeallje jagi! Lohkku maid: Váttis duođaštit boraspirevahágiid! Geahčču ja lohkku buot Boazolihkku birra dáppe! Geahčču govvagalleriija ja lohkku lohkkiid kommentáraid! Cába tomáhtaid ja biddju mállái! Lasit vilgesvuosttá, ja biddju tortilla dan badjel! Ráhkat seaguhusa bohttalii, ja biddju de viesu lusa ja de! Ráhkat álkes pizzadáiggi, ja biddju dasto biergodáiggi ja veahá márffiid dulbejuvvon pizzaláibbi ala! Ligge oapmana 200 lieggaceahkkái ja biddju de makarovnnaid duoldat nu go páhkas čilgejuvvo! Go letne bargan buot maid galge, biddju de makarovnnaid vuos dakkár lihttái, mii gierdá báhkkaoapmana! Deavdde dál biergodáiggi seaguhusa paprikai ja biddju ovtta lihttái gos lea olju dahje vuodja! Go oapman lea liegganan, de biddju buđehiid oapmanii, ja de dikte doppe leat sullii diimmu! Bassu dáid ja biddju maŋŋil cábaduvvon vilgeslávkki! Seaguheadnu saláhta ja biddju saláhttaálmmi nala! Vuoddju dál ja biddju vel alit čuovggaid! De váldu eret plastihka ja biddju vel liđiid galbma čáhcái! Ligge bánno garrasit ja biddju de vel oliivaoljju dasa!